Hovorím hudbou (Guitars)
autor: Milan Kováč
1. Plachetnica (Muse)	2. Hádka (Cochise)
Novú bielu plachetnicu, dlane robotníkov do mora spustili, aby opustila prístav. Čo to znamená? Veď tu je doma a nikde si nie je sebou viac istá, ako medzi vlastnými. Trepotajúca sa plachta v povetrí, z vidiny diaľok vzrušená, smutnú loď presviedča: Neboj sa. Veď na to si stvorená.	Keď sa v svojej reči, hádajú hudobné nástroje, vznikne pieseň. Pri hádkach ľudí, úzkosť, tieseň a zbytočné rozbroje. Všetky hádky, nabité citmi a silou opačných názorov, zmysluplnosť majú, ak vedia byť aj sladkým, rozšírením nových obzorov. Preto nech sa ľudia, radšej vôbec nehádajú.
3. Vzťah (Embers)	4. Iba ty (Summit Day)
Gitara vie, v rukách svojho pána, cez tóny prelievať slzy. Jednoducho preto, že mu rozumie. Gitara vie, v rukách svojho pána, cez tóny prelievať slzy. Jednoducho preto, že jej rozumie. Gitarista vie, s gitarou v rukách plakať. Iba ona mu rozumie a dokáže trpezlivo čakať, presne tak dlho, koľko potrebuje.	Pri tebe sa moja reč, mení v pochabé slová. Hoci nevládzem byť výrečný, potrebujem vravieť znova, ako veľmi ťa milujem a nechcem, aby si odišla preč. Vždy, keď ťa držím za ruku, hviezd sa dotýkam. Svet je veľmi krásny a ja som v ňom kráľ, so zlatou korunou na hlave. Iba s tebou mám záruku, že v každých očiach, niečo znamenám.
5. Opustený Lucifer (Out of Sight)	6. Ja a gitara (B.Blues)
Lucifera Boh najviac obdaril. Daroval mu svet, i s mocou. Najkrajšiu krásu. Páru jej niet. Hádam iba letný deň, plný slnečného jasu, môže súperiť. On však deň zamenil s nocou. a seba za boha vyhlásil. Život harmónie tak, zmenil na bohapustý klam. Odvtedy človeku škodí a vyvíja na neho tlak, aby nezostal celkom sám.	V opustenej kaviarni, v zadymenom prítmí, spolu s mojou gitarou, prežité, spomíname tónmi. Už dávno sme si zvykli, na reč bez slov obaja. Od vyfajčených cigariet, so zožlknutými prstami, nástroju spomínam svojej bolesti, i trpké sklamania. Aj o naivnej hlúposti, dlho spolu hovoríme. Bolo by treba veľa viet a kaviareň zo svedkami, ale je prázdna. Dnes mi to už nevadí. Moja verná spoločníčka gitara, je môj celý svet.
7. Zrodenie gitaristu (Four Winds)	8. Láska (Enigmatism)
Najskôr kdesi v pivnici, pod úrovňou života, hrám cudzie piesne, na požičanej gitare. Spočiatku ticho. Je to však istota, komu je podzemie tesné a vyháňa ma von, do veľkého sveta. Kto by sa nebál? Gitara ma však pevne drží a nikdy nepustí. Preto som sa nevzdal.	Láska je ako voda. Nedá sa chytiť medzi prsty a predsa ju cítiš. Triská z nej životodarná sila, ktorou svoju dušu sýtiš. Láska má telo slnečného jasu, ktorým zapĺňa celý svet a odhaľuje jeho krásu. Pusto a smutno je tam, kde jej niet. Láska je ako oheň. Podľa večných zákonov, zánikom iného sa rodí. Dáva však svetu teplo, na veky záhadnú vášeň a život na zemi plodí.
9. Zrod i zánik (Out of Mind)	10. Krídla (From the Ashes)
Z matky zeme, vytriskla studená voda, podobná teplej slze, aké ronia iba uplakané oči. Spočiatku krehká a bezbranná. Zastaví ju aj malý kamienok, ako bolesť človeka v plači. Čím je ďalej rodný pramienok jej sila rastie. Nevinná horská bystrinka, nenápadne sa mení v potôčik. A hravý potok, v silnú rieku s mostami. Hoci aj krásou vyniká, spokojná však nie je. Spája sa so svojimi sestrami a jednotou vytvára silu, ktorej nič nezabráni, aby bezpečne prišla k cieľu. Navždy sa rozplynie, v bezhraničnom oceáne. Veď práve z neho vznikla, ako jeho najkrajšie stvorenie.	Už nie som bezbranný, už nie som sám, vy jagavé krásavice na oblohe. Gitara sa mi stala krídlami, na ktorých doletím, až celkom blízko k vám. Krídla nemusia byť z peria, konečne ľudia pochopili. Bohato postačí, keď si veria a stvoria tie svoje, z toho, čo im Boh dal, čo je v nich dobré.