Ľudstvo a svet (The Millennium Bell)
autor: Milan Kováč
1. Vianoce (Peace on Earth)	2. Človeče (Let There Be Light)
Naplnil sa čas, aby Boh splnil slovo. Stal sa jedným z nás, a tak nám dokázal že na všetko, čo bolo, veľkodušne zabudol. Ukázal nám novú cestu, ktorá vedie do raja, kde nič nebolí a žiadne pocity sa netaja. Nič tu na zemi, sa nevyrovná tomuto miestu. Trpezlivo apelujú anjeli, na rozum a cit človečí, aby nezahodil túto šancu a prijal Krista – dieťa, bez zbytočných a prázdnych rečí.	Kto vlastne si človeče? Ja človek sa pýtam. Neustále kdesi utekáš, ale čo ti utečie, keď spomalíš? Možno veľa stihnúť, nie je to hlavné, ale strach, či snaha dokonale sa vyhnúť, bolestnému poznaniu, v ktorom musíš uznať, že Bohom nie si ty. Neboj sa to priznať. Predsa nechceš byť vrah, ako ostatní, čo v sebe zabili nesmrteľného Boha.
3. Ľudstvo, kam ideš? (Santa Maria)	4. Diabol sa premenil (Sunlight Shining Through Cloud)
Človek zradil vlastnú podstatu, ako nedokázal žiadny iný tvor. Bezhlavo sa ženie dopredu, aj za cenu vlastného rozkladu. Už dávno nevie aký bol. Otrokom času, ktorý sám vymyslel, slobodne sa stal. Preto nevidí krásu, ktorú mu Boh Stvoriteľ, ako korune tvorstva dal. Nechcem byť slepý, ale ľudstvo opustiť nemôžem, veď som jeho súčasť a nadovšetko ho milujem. Ľudstvo, maj so mnou účasť, a z lásky ku mne spomal, aby som aj ja mohol byť šťastný.	Diabol zmenil svoju podobu. Do peňazí sa premenil. Z jednoduchého dôvodu, aby Boha v človeku pokoril. Skutočne dobrý nápad. V peniazoch sa všade dostane. Do pokladnice v chráme, do ľudských sŕdc, do daru mame. Z východu na západ a kedykoľvek opačne. Kupuje si talenty, predáva klamstvá, financuje vojny. V peniazoch všetko dokáže. Je to jeho pomsta, že Boh Otec mu nepatrí.
5. Doba osvietená (The Doge's Palace)	6. Narodenie (Lake Constance)
Parochne namiesto vlasov. Šaty rozihrané farbami. Rozum zamestnaný krásou. Ruky zviazané gestami. Svetlo v krištáľových lustroch, kruto pokorené a jedlo v ligotavom striebre, s noblesou uväznené. Láska v neustálych rozpakoch, v každom srdci drieme, s hlavou kdesi v oblakoch. Jednoducho doba, plná lásky i krutosti, ale aj lesku a biedy. Vôbec nie je škoda, že už patrí minulosti.	Slnko má výnimočnú moc. Kedykoľvek, keď sa na oblohe objaví, svojim teplým jasom, prerušuje síce sny, ale vždy s úspechom pokorí, aj tajomnú noc. Človek je tiež mocný. Najkrajšie, čo dokáže stvoriť, bez pochýb, je nový život. Preto by si ho mal vážiť a nevyhovárať sa, na vymyslený dôvod, že vraždením ho musí chrániť. Zem je pre všetkých dosť veľká i bohatá. Zmestí sa na ňu toľko ľudí, že ich ani sám Boh neporáta.
7. Amerika (Mastermind)	8. Láska, láska, láska (Broad Sunlit Uplands)
Svet sme zmenili na Titanic, krásny a bezpečný, rozdelený do tried. Aj ten najväčší romantik vie však s istotou, že ako všetko človekom stvorené, nie je večný. Len málo vode postačí, spojiť sa s chladnou zimou a život pýchy a lesku, skončí za hlbokou tmou.	V starom pochmúrnom dome, z minulého storočia, niekde na kraji mesta, v predstavách opäť, perami sa dotýkam tvojej tváre a jasne vidím smutné oči, schované do zdvihnutého obočia. Hoci vyzeráš ako moja nevesta, zbožne si želám, ako iba dieťa vie, aby si ma sklamala. Inú možnosť nemám, ak mám uveriť, že ty, nie si tá pravá.
9. Smrť (Liberation)	10. Manželstvo (Amber Light)
Smrť v mojich predstavách, je vznešená dáma. Život jednou rukou, kruto berie a druhou ho štedro dáva. Po rajských nezhodách, ju stvoril Boh, ako mladšiu sestru života, ktorá nikdy nezostarne. Vďaka nej, má život cenu a žijúci ho berú vážne.	Boh Pán vesmíru a života, stvoril nedokonalého muža a nedokonalú ženu. Ak sa títo spoja, stvoria dokonalého človeka. Dvaja jedným sa stanú, ako vody v sútoku riek. Nie vždy sú však silnejší. Neraz, v sebe sa sklamú a ľudstvo na túto chorobu, hoci je stará ako on, ešte nevynašlo liek. Vlastne ani nejestvuje. Postačí lásku nevnímať, ako zotročujúcu porobu.
11. Dohadovanie (The Millenium Bell)
Prosím Ťa Bože za svet, ako kedysi Abrahám za Sodomu. Človek je ten najvzácnejší kvet, v Tvojej zemskej záhrade, veď nosí Tvoju podobu. Ak len milión bude spravodlivý, ušetríš ho trestu a budeš k nemu milostivý? Nič nechcem nechať náhode. Možno bude čosi chýbať, do celého milióna. Prijmeš prosby trúfalé, budeš zhovievavý a tvoj trest nepríde? Čo, keď bude len sto tisíc dáš nám ešte šancu? Zatvor obe oči, ako v silnom spánku, prosím úprimne. Viem, že už by som nemal, čo však urobíš, ak som to s tými tisícami prehnal a bude ich o polovicu menej? Môžem za ľudstvo, ku ktorému patrím, veriť ešte aspoň šanci malej? Verím, že orodujem zbytočne, ľudstvo ťa miluje a je na zemi veľa ľudí, ktorí ťa milujú skutočne.