Dážď (Tubular Bells III)
autor: Milan Kováč

1. Žena v daždi (The Source of Secrets) 2. Kvapka (The Watchful Eye)
Kvapky letnej búrky,
pokryli tvoju tvár,
jemne a nevtieravo,
ako len,
milého ruky vedia.
Bolo ťažké,
rozoznať ich od sĺz.
Aké hrozné muky,
som pre to podstúpil,
iba hviezdy ti povedia.
Aby to nebolo márne,
vysuš slzy i kvapky úsmevom.
Budem šťastný
a ako kvety jarné,
rozkvitnem týmto úspechom.
Vietor nahovoril kvapku,
aby šla zachrániť svet.
Ona súhlasila.
Vybrala sa oblohou,
na veľmi dlhý let,
do neznámej diaľky,
so šľachetnou ideou,
na zemi uhasiť smäd.
Umrela.
Všetky nebeské kvapky,
zo žiaľu,
ako dobré kamarátky,
odišli,
za kvapkou nebohou.

3. Žena (Jewel in the Crown) 4. Vlak (Outcast)
Zo všetkých stvorení,
ktoré Boh stvoril,
najkrajšie je to posledné,
nekonečné tajomstvo.
V ňom život pramení,
pre svet,
i celé ľudstvo.
Umelci z neho majú múzu.
Plní i vyprázdňuje
vrecká obchodníkov.
Iba ono vie nadchnúť,
hoci i pre smrť,
inak zbabelých bojovníkov.
Filozofi a myslitelia?
Tí z neho majú hrôzu.
Je slabšie ako muži
a predsa ich ovláda.
Ľudstvu bezchybne slúži,
ale dokonale ho i podvádza.
Vie byť peklom,
rovnako i rajskou záhradou.
Preto do samého konca sveta,
zostane tou najväčšou záhadou.

A to je dobre!
Neveril nik,
ale para vyvinula pohyb.
Koľaje určili smer
a vlak už len hlce diaľku,
ako meče kúzelník.
Neživé ožilo,
niet pochýb.
Bláznivá cesta,
plná prekvapení.
V oknách sa mihne dedina,
rozprávkové lesy
i bohaté mestá.
Tvoj názor vlak určite zmení.
Svet je len veľký dom
a ľudia jedna rodina.










5. Boj (Serpent Dream) 6. Pochovanie lásky (The Inner Child)
Smutné oči býka hľadia,
do očí ešte smutnejších,
ktoré ho nemilosrdne zradia.
Zvíťaziť potrebujú obaja.
Človek bojuje o slávu.
Veď ňou sa tak rád opája.
A zviera o holý život,
darovaný prírodou,
na svoju vlastnú oslavu.
Drevená závora
odšartovala túto krutosť.
Zviera prehralo život
a človek svoju ľudskosť.

Naša láska v nás umrela,
hoci sme viedli boj statočný.
Tretí zvíťazil.
S ňou strácam najlepšieho priateľa
a v tebe i kus seba.
Zostal už len sprievod smútočný.
Ja,
boliaca bolesť,
plačúci smútok,
opustená samota
a stratená viera.
Všetko túžim vrátiť späť
a lepšie bojovať,
ale to sa už dávno nedá.
8. Prebudenie (The Top of the Morning) 9. Vyznanie (Moonwatch)
Prebúdzam sa vedľa teba.
Ja som tvoj muž
a ty moja žena.
Jemne ako krídla motýľa,
dotkli sa naše pohľady.
Každý deň je pre mňa raj,
keď pri tebe začína.
Hoci láskou spútaní,
sme tie najslobodnejšie bytosti.
Veď láska na všetkých berie ohľady
a preto bez milosti,
v každom srdci sa rodí.
Čas túžim zastaviť,
ako dokážu len pokazené hodiny
a plynutie našej lásky premeniť,
na okamih jediný.

Škoda len,
s trpkým úsmevom si vravím,
že to bol len krásny sen,
ale na ďalšiu noc sa teším,
možno bude láskavá
a znova ho zažijem.
Dážď ťa ku mne poslal,
ten večný posol z neba,
aby som lásku,
ktorou milujem teba,
pred Mesiacom vyznal.
Preto teraz pri tvojich nohách,
s nádejou kajúcnika kľačím,
srdce držím v trasúcich sa rukách
a na celú oblohu odhodlane kričím:
Si kus môjho raja
a v tom nebeskom,
skutočné šťastie pocítim,
keď tam budeme obaja.
Bez teba,
na tomto svete,
i vo večnosti,
niet žiadneho neba.






10. Mokrá armáda (Secrets) 11. Rozhovor nenarodených
(Far Above the Clouds)
Najväčšiu armádu na svete,
vlastní mocný dážď.
Milióny drobných kvapiek,
verne mu slúžia.
Pred nimi ťa nechráni,
ani ten najlepší plášť.
Svoju úlohu bez chyby,
vždy dokonale splnia.
Ich sila nie je v množstve,
ale jednote.










Človek ma z lásky stvoril
a skôr než som sa stihol narodiť,
s krutosťou ma zabil.
Túžil som žiť,
hoci život som si nepýtal.
Nedal mi príležitosť,
ani sa vyjadriť.
On za mňa rozhodol.
Teraz už len môžem sniť,
lebo anjelom
a nie človekom som sa stal.

Aj ja mám podobný osud.
Veľa je takých,
ako my.
Netráp rodičov výčitkami.
Ani ich nesúď.
Odpustením lieč ich hriechy,
aby sa v nebi raz,
mohli tešiť s nami.