Život (The Songs of Distant Earth)
autor: Milan Kováč
1. Odchádzam (In the Beginning)	2. Let (Let There Be Light)
Nebolo to jednoduché, ale odchádzam, opúšťam planétu Zem. Život vôbec nepodvádzam, veď ako Exupéryho malý princ, plním svoj dávny sen a sýtim túžbu poznaním. Ak zostanem, zhreším a ublížim sebe i vám. Ako všetci dospelí, na takto krutý čin, už dávno právo nemám. Nemusíte sa báť. Všetky objavy oznámim.	Letím v neznámu diaľ, srdce je vzrušené. Na chrbát, Boh anjelom krídla dal. Človek na tom svojom, by ich hľadal márne. Nič však nie je stratené, veď ja letím a každý človek môže. Jeho krídla sú v mysli schované, tam dolu, niekde úplne na dne. Alebo nie?
3. Splynutie (Supernova)	4. Návrat domov (Magellan)
Splývam s vesmírnym svetom, ako ryba s vodou, ako vôňa so vzduchom, ako človek milión s dobou, do ktorej sa narodil. Diaľka ma unáša, ľahkosťou vlastnou iba spánku. Vesmír je spálňa s kolískou, kde svetlo otec nezháša a hoci spím, vidím svoju mamku. I Boh je vtedy na blízku. Vesmír je ako perina. Jemný a mäkký, plný príjemného tepla. Až vzájomné spojenie, skutočný život začína, pre ktorý sme stvorení, lebo tam niet zla, bolesti, ani horúceho pekla. Sklamaný nebude, kto mi uverí. Ja som tam bol.	S pocitmi márnotratného syna a istotou víťazného dobyvateľa, prichádzam do cudzieho sveta, kde je zem úplne iná, kde nevládne zlaté teľa, ale láska, sloboda a pochopenie. Prvý raz som tu a predsa tento svet poznám. Viem, hoci to znie čudne, nemám žiadne vysvetlenie, ale malo by dáky význam?
5. Spomaliť (First Landing)	6. Vesmír a more (Red Dawn)
Čo vo vesmíre znamená spomaliť? Jednoduchá odpoveď. Dopriať si viac času, aby som mohol lepšie pochopiť, v skutočnej podstate hviezdny svet. Čím pomalšie idem, tým rýchlejšie poznávam. Rýchlosť vo vesmíre spomalí, všetky nové objavy.	Pod roztrblietanou oblohou mám slobodné pocity, ako ryba pod vodou. Veď pod hladinou mora, je malý kúsok vesmíru. Boh má naozaj vkus. Môžeš ich objaviť aj ty, patria aj tebe. Len to prosím skús! Tu zemská príťažlivosť, nemá žiadnu moc. Na cestu vesmírom potrebuješ krídla, a pod vodu čistý vzduch. Pre krásu pod hladinou svetelný jas, a obloha zasa čiernu noc. Ak máš trochu fantázie, dokážeš byť ryba, ba aj planéta z inej galaxie. Kde je potom chyba, že sa už nedotýkaš týchto krás?
7. Čas (Only Time Will Tell)	8. Zhoda (Prayer for the Earth)
Čas ako čierny pasažier, prenikol do mojej mysle, aby so mnou odletel, na miesta, kde ho nepoznajú. Celý biely, ako mladá nevesta, pochopil rýchle, že pre šťastný život, je potrebný menej, ako si doposiaľ vždy myslel, preto ho v novom svete odmietajú. Áno, s bolesťou pochopil, že ľudská hlúposť ho korunovala a tak tvrdá realita, ktorú najčastejšie potopil, prvá bez ostychu, nemilosrdne sa mu vysmiala. Čas, je mi ťa ľúto. Človek je zodpovedný a nie ty. On sa chová hlúpo. Tak mu to odpusti.	Počujem ľudský hlas, neviem, však čo hovorí. Možno je to ten kus Boha, ktorý pri stvorení zostal v nás, ale vôbec sa ho nebojím. Niekedy netreba rozumieť slovám, stačí počúvať srdce, veď každej hrudi rovnako slúži. Či toto nie je tá skutočná zhoda, po ktorej človek túži?
9. Vesmírný orchester (Lament for Atlantis)	10. Spánok (The Chamber)
Hviezdy, planéty a iné telesá, sú hudobné nástroje, na ktorých hrá vesmír sám. Na duši zaplesá, pri pohľade na oblohu ten, kto verí, že to nie je klam. Na trúbky, klarinety, hoboje, hrá šikovný vietor. Klavír rozznievajú kvapky dažďa. Na druhej strane meteoritové roje, rozbúchajú tympany a bubny. Iba gitár sa zriekla planéta každá. Na nich hrať, iba človek vie. Aby hudobné teleso kompletné bolo, vesmír v ňom musí aj človeka mať. Človeče si pozvaný a patrí ti nejedno sólo.	Sladko spím na oblakoch, prikrytý spevmi anjelov, anjelov s bielymi tvárami, ktorí po prekonaných rozpakoch, do rytmu kývajú krídlami. Chvíľa skutočne nádherná, plná krásnej harmónie. Jej sa na zemi nič nevyrovná. Naozaj to myslím vážne, bez akejkoľvek irónie.
11. Spánok II (Hibernaculum)	12. Spomienky (Tubular World)
Spím uložený do oblakov, prikrytý spevmi anjelov, anjelov s čiernymi tvárami, ktorí bez akýchkoľvek rozpakov, do rytmu kývajú krídlami, aj telami inými, ako sú tie naše. Chvíľa skutočne nádherná plná krásnej harmónie. Jej sa na zemi nič nevyrovná. Naozaj to myslím vážne, bez akejkoľvek irónie.	Milujem spomienky pre ich moc, ktorú nad prítomnosťou majú. Kedykoľvek človeka unesú, do sveta, po ktorom túži a nikdy sa nepýtajú, prečo uteká. Milujem spomienky pre ich múdrosť, ktorou ovplyvňujú rozum a učia človeka, ako pokoriť hlúposť, žijúcu v prítomnosti. Spomienky, ten malý svet človeka, nie sú o nič menšie, ako vesmír, čo ho obklopuje. Od Boha ich dostal do vienka, pre lásku, ktorou ho miluje.
13. Vesmírne nebo (The Shining Ones)	14. Ozvena (Crystal Clear)
Vesmír je dom Boha, krásny a nekonečný. Skoro ako On. Začal som ho hľadať, ale poblúdil som v ňom. Neblúdim však jediný. Na šťastie pre ľudstvo, ako svedčia dejiny, je nás nespočetné množstvo. Človek hľadá nebo, hore medzi hviezdami. Nikdy však ho nenájde, pokiaľ telom bude spútaný.	Človek stvoril ozvenu, ako posla svojej zvesti a poslal ju do vesmíru. Hoci jej život mal trvať len malú chvíľu, nadšene prijala túto misiu a šla ho zastupovať pred hviezdy. Svoj zástoj dokonale splnila. Boh človeka stvoril, ako posla svojej lásky a život mu daroval, aby o ňom svedčil, nie však pred hviezdami, ale sebe samému. Stvoriť dokonalých poslov, hravo dokážeme, ale my sami, nimi ešte byť nevieme.
15. Odchod či návrat? (The Sunken Forest)	16. V pohybe (Ascension)
Lúčim sa s tebou, hviezdna obloha a s hrdlom zovretým, vraciam sa na zem. Nepýtam sa prečo. Dobre poznám odpoveď. Iba na mieste danom od Boha, môžem zostať sebou. A ty vesmír si len sen, ktorý sa naplní, znova ak odídem, ale bez možnosti vrátiť sa späť.	Predsa sa točí a bude točiť ďalej, aj keď zhoríš na hranici, alebo umrieš v cele malej. Čo vidíš na vlastné oči, ako Ježišovi učeníci, nevezme ti nik. Ani ľudské tvrdenie, hoci vie byť podvodník. Vesmír je mocný a ty si mocný s ním. Musíte v jedno splynúť, aby si zvíťazil. Ak to dokážeš, objavil si nebo, ktoré ti Boh sľubuje. Človek ľudstvu pomôže, iba keď sa Bohu otvorí a svetu daruje.
17. Nový návrat (A New Beginning)
Ako tulák, prichádzam domov, na krásnu modrú planétu, z nádherných miest, ktoré som túžil vidieť. Idúc špalierom stromov, dokola si opakujem, aký som bol hlupák. Ani to najkrajšie, s krásou zeme, nemôže súperiť. Bolo však treba odísť, aby som pochopil, prečo mám byť hrdý, že na zemi môžem žiť.